Predmetom nášho záujmu sú predovšetkým lacné, najmä bakelitové prístroje, vhodné pre začínajúcich fotografov a mládež, aj na príležitostné rodinné fotografovanie.

Jedným z najznámejších konštruktérov a dizajnérov lacných (filozofia masového rozšírenia fotgrafovania) a predovšetkým bakelitových fotoaparátov bol Fritz Kaftanski (narodený 1899 v nemeckom Essene). Pre vývoj československých fotoaparátov je veľmi dôležitou postavou. Keďže mal židovský pôvod, musel opustiť Nemecko a postupne trikrát menil miesto pobytu – Praha, Bratislava a nakoniec Francúzsko. Informácií z obdobia 1936 - 1945 je veľmi málo, takže relevantné životopisné fakty môžu byť neúplné či nepresné. Zrejme ale získal československé občianstvo, ktoré si údajne ponechal až do svojej smrti.

V Kaftanského firmách v Berlíne (Fotofex Kameras - 1927,  Minifex GmbH - júl 1934, Sida GmbH - 1. septembra 1934, predaná 31. decembra 1935) sa vyrábali fotoaparáty rôznej kvalitatívnej úrovne, vždy s dôrazom na kvalitu – novú koncepciu, aj cenovú dostupnosť.

Prvý miniatúrny fotoaparát jednoduchej konštrukcie – SIDA - je kovový, má spúšť pod objektívom, ako hľadáčik slúži sklopný drôtený rámik, prípadne odnímateľný optický hľadáčik. Bakelitový typ sa začal vyrábať v auguste 1935. Výroba či predaj sa rýchlo rozšírili do mnohých krajín. Vyrábal sa aj v Československu.

Už v roku 1934 si nechal v Československu zaregistrovať tri patenty bakelitového fotoaparátu SIDA na formát negatívu 25 × 25 mm. V roku 1935 založil firmu SIDA spol. s r. o. so sídlom v Prahe, ktorá začala vyrábať bakelitové fotoaparáty SIDA a SIDA EXTRA.

V roku 1937 sa Kaftanski s manželkou presťahoval do Prahy a založil firmu SIDA-FEX-KAMERAS Praha. V roku 1938 mu zaregistrovali dva patenty na bakelitový fotoaparát FEX na formát negatívu 4 × 6,5 cm a hneď aj začal jeho sériovú výrobu. Po obsadení Československa (1939 - Protektorát Čechy a Morava) sa Kaftanski na krátko presunul do Bratislavy, kde sa pokračovalo v jeho výrobe firmou SIDA-Gummon-Werke (neskôr Gumon Bratislava). Tu sa vyrábali bakelitové telá fotoaparátov už aj predtým pre firmu SIDA spol. s r. o. Praha.

V tom istom roku (1939) predal Kaftanski firmu SIDA-FEX-KAMERAS, ktorá sa následne zmenila na firmu s názvom CAMERA - ZÁVODY / Camera Werke. Majiteľkou bola pani Marie Voitlová a logom jej firmy v podobe okrídleného „V“ sú označené jej výrobky (napr. FIT I, AMA, EXCELLA). Tu sa začala výroba fotoaparátu FIT, ktorého konštrukciu pripravil ešte Kaftanski, inšpirovaný bakelitovým fotoaparátom francúzskej firmy, s ktorou už predtým mal obchodné kontakty. Vplyv Kaftanského je zrejmý aj na podobe a najmä uzávierke ďalších prístrojoch tejto firmy – AMA a EXCELLA.

Keď vznikol "Slovenský štát“ sa pôvodný text „MADE IN CZECHOSLOVAKIA“ na štítku fotoaparátu FEX najprv vynechal, potom sa nahradil textom „MADE IN SLOVAKIA“. Po roku 1940 sa postupne dostali do výroby mierne upravené fotoaparáty - FEX SUPERIOR a FUTURIT.

Po druhej svetovej vojne začali vyrábať jednoduché fotoaparáty ďalšie malé firmy - na rýchle oživenie trhu. Bakelitové prístroje vyrábala firma pána Heského FOKA – FOKAFLEX a firma Ing. Dvořáka ATAK – INKA. Znárodnenú firmu CAMERA – ZÁVODY prevzala firma DUFA a od roku 1947 vyrábala vylepšený model FIT – legendárny FIT II – PIONÝR.

V roku 1950 založili v Prahe výrobné družstvo optikov a mechanikov DRUOPTA Praha na výrobu a opravu lacných „ľudových“, najmä bakelitových fotografických prístrojov. Spočiatku preberali výrobu fotoaparátov postupne od zaniknutých alebo znárodnených firiem, napr. prístroj FOKAFLEX od firmy FOKA, ktorý bol naďalej vyrábaný pod rovnakým názvom a prístroj FIT II – PIONÝR, prevzatý od firmy DUFA. Pôvodnú skrinku komory INKA od firmy ATAK doplnili objektívom a uzávierkou vlastnej konštrukcie a vyrábali ho ako DRUOFLEX 1.

Družstvo postupne vyrábalo aj prístroje vlastnej jednoduchej konštrukcie: DRUEX, EFEKTA, RIX, CORTA a CORINA, aj konštrukčne zložitejšie a relatívne moderné značky – VEGA a prevzatú výrobu fotoaparátu ETARETA (pôvodne ETA Praha, po znárodnení Meopta Přerov a konečne DRUOPTA).

Osobitnú pozornosť si určite zaslúži československá zrkadlovka Flexaret. Svoju dobrú povesť získala kvalitou, výborným objektívom, funkčnými vlastnosťami a tradíciou. Flexaret sa stal v svojej dobe (50. a 60. roky minulého storočia) najpoužívanejším československým fotografickým prístrojom. Koncipovaný bol skôr ako prístroj pre "širokú verejnosť" v oblasti amatérskej fotografie, ale jeho použiteľnosť  bola pomerne široká v rôznych odboroch. Preto oslovil aj mnohých fotografov profesionálov.

Samozrejme v priebehu vyše 30 ročného obdobia výroby prekonal od svojho vzniku veľký vývoj a okrem siedmych základných typov existuje rad ich rôznych modifikácií.

Hmotnosť všetkých modelov sa pohybuje v rozmedzí 735 - 1015 gramov, pričom platí, že novšie a lepšie vybavené modely sú ťažšie ako staršie a jednoduchšie. Na rozdiel od hmotnosti sú vonkajšie rozmery jednotlivých modelov takmer rovnaké. Flexaret bol solídne vyrobený prístroj. Teleso bolo odliatkom z hliníkovej zliatiny, liateho pod tlakom (tzv. striekaný odliatok) s mosadznými a oceľovými súčiastkami.

Predchodcom Flexaretu bola zrkadlovka Flexette, vyrábaná v roku 1938 a 1939 v malom podniku (firma Bratří Bradáčů). V roku 1939 odkúpila firmu a jej produkciu přerovská Optikotechna. Po nepatrných úpravách bola Flexette premenovaná na Flexaret. Vývoj pokračoval aj počas druhej svetovej vojny mnohými vylepšeniami a tak vznikol Flexaret II a Flexaret III. Vyrábal sa ale len prvý z nich v malom množstve.

Meopta v roku 1958 excelovala na výstave Expo '58 v Bruseli aj so svojimi fotoaparátmi.

Po „bratskej pomoci“ (1968) skončil sa definitívne vývoj fotoaparátov v Československu a v rámci „normalizácie“ skončila v roku 1970 aj ich výroba (nie len v Meopte). Meoptu ovládla vojenská výroba a čs trh zaplavili prístroje z NDR a najmä ZSSR.