Telefony - história
Telefóny
Telegraf, telefón
Diaľkový prenosu informácií po elektrických drôtoch
Telegraf, telefóny ÚB, MB, domáce, špeciálne, mobilné, príslušenstvo, zaujímavosti, literatúra
Telegraf
24. mája 1844 bol prostredníctvom prvej telegrafnej linky dlhej 65 kilometrov z Washingtonu do Baltimoru poslaný historicky prvý telegram v morseovke
Môj morseov telegraf s hodinovým strojčekom – okolo roku 1900
Výrobca neznámy
Výroba telefónov na území Čiech a Slovenska
Letmý úvod do histórie výroby a využitia telefónov
Patent na telefón získal Alexander Graham Bell v roku 1876 v Amerike a výrobky Bellovej telefónnej spoločnosti sa čoskoro predávali a používali aj v Európe.
Prvá telefónna linka v Európe bola zavedená v Nemecku – Berlíne už v roku 1877, v roku 1878 v Anglicku, 1879 vo Francúzku a Belgicku, 1881 v Čechách – Duchcove. Prvá telefónna ústredňa s jedenástimi účastníkmi vznikla v roku 1882 v Prahe.
Na území terajšieho Slovenska sa v Bratislave v roku 1877 uskutočnil experiment s 11 telefónnymi prístrojmi, prvá telefónna ústredňa bola uvedená do prevádzky v roku 1884. O „telefonizácii“ Československa viac.
Čoskoro v Európe začala aj výroba, predaj a používanie telefónov Nemeckej firmy Siemens (1877) a neskôr aj Švédskej Ericsson (1881), ktorý dokázali zlepšiť ich konštrukciu, boli aj lacnejšie ako americké od Bell Telephone.
Progresívna vo vývoji konštrukcie aj dizajnu bola najmä firma Ericsson. Jej telefónny prístroj nazývaný „Skeleton“ (tiež „Eiffel Tower“) je jedným z prvých stolových telefónov s jedinečným a originálnym dizajnom, vyrábal sa na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia.
Už od 90. rokov 19. storočia rozširoval Ericsson svoju obchodnú a výrobnú činnosť do všetkých častí sveta. Dodnes si udržal svoju silnú pozíciu, pôsobí v 140 krajinách celého sveta. (Vývoj loga Ericson.)
Po dovtedajších drevených a kovových prístrojoch bolo skutočnou revolučnou zmenou nielen po stránke estetickej, ale aj technickej (podstatne ekonomickejšia výroba) použitie bakelitu popri štýlovo čistej funkcionalistickej forme a jednoduchšej mechanickej konštrukcii. Dizajn týchto telefónov navrhol pre spoločnosť Ericsson nórsky umelec - maliar a sochár Jean Heiberg (1884 - 1976) v roku 1929. Tzv. „švédsky typ“ určil štandard telefónu aj pre iných výrobcov na dlhú dobu, jeho výroba v rôznych modifikáciách len s malými zmenami trvala až do 70-tych rokov. Jednotlivé firmy v rôznych štátoch sveta označovali telefóny tohto typu v rámci licencie svojimi značkami a svojim logom, spravidla vylisovaným na vrchu bakelitového krytu a na rukoväti mikrotelefónu.
V strednej Európe sa v rámci vtedajšieho Rakúsko-Uhorska vyrábali telefónne prístroje a zariadenia (napr. pre ústredne) vo väčšej miere len v niekoľkých pobočkách firiem so sídlami vo Viedni a Budapešti, ktoré už dlhšie boli zamerané na elektrotechnický sortiment, najmä v súvislosti s telegrafiou.
Významnou elektrotechnickou firmou Rakúsko-Uhorska bola spoločnosť Deckert & Homolka založená v roku 1872 v Budapešti s pobočkami vo Viedni, Prahe (1878), Brne, Paríži a Petrohrade. Od roku 1908 spolupracovala s koncernom L. M. Ericsson (už spomínaný telefón“ Skeleton“ patril isto k najzaujímavejším produktom aj tejto firmy), od roku 1912 formou akciovej spoločnosti. Vtedy L. M. Ericsson pražskú pobočku prevzal.
V roku 1890 otvára svoje zastúpenie v Prahe a v Brne významná elektrotechnická nemecká spoločnosť Siemens & Halske, ktorá sa na telegrafné a neskôr aj telefónne zariadenia špecializuje od svojho založenia v roku 1847. Spoločnosť už v roku 1877 zdokonalila Bellov telefón a začala jeho výrobu.
Telektra, akciová továrna na výrobu telefonů a telegrafů vznikla v Olomouci už v roku 1904, ale výroba telefónov začala až po roku 1906. V roku 1910 bola pričlenená ku koncernu firmy Berliner Telefonfabrik A.G. v Hanoveri ako súčasť viedenskej pobočky. Po roku 1919 sa osamostatnila s účasťou len tuzemského kapitálu a sídlila aj v Prahe.
Telefóny v prvej polovici 20. storočia
Po vzniku samostatného Československa v roku 1918 vzrástol záujem o zrýchlenie prenosu informácií na väčšie vzdialenosti, vzhľadom na potrebu povojnovej obnovy hospodárstva, aj pri riadení nového štátu. Preto vznikajú nové firmy s takýmto zameraním, predovšetkým spoločnosti Telegrafia, Elektrotechna, B.K.Prchalové a Mikrophona - Bratří Knotkové.
Od roku 1912 tu pôsobila aj už spomínaná pobočka koncernu L. M. Ericsson. Technológie spoločnosti pomáhali budovať prvú telekomunikačnú sieť Československej republiky v rokoch 1918 - 1934.
Nie je mi známe, či firmy s elektrotechnickým zameraním na Slovensku vyrábali aj telefóny. Každopádne pri telefonizácii Československa sa významne podieľali Kablo Bratislava (telefónne siete, diaľkové káble) a Gummon Bratislava už od roku 1918 – (kryty prístrojov z bakelitu - termosetu).
Zatiaľ nejasný mi je osud výroby telefónov v období Protektorátu Čechy a Morava. Objavil sa telefón bez loga, ktorý bol zrejme vyrobený v tom čase v Brne. Jeho podoba bola akýmsi hybridom bakelitového Ericssonu a Simensu. Niektoré použité súčiastky boli od B. K. Prchalové, bakelitový kryt mal značku Futurit z Gummon Bratislava.
Po skončení 2. svetovej vojny bol priemysel strategického významu znárodnený, teda aj tieto firmy. Výroba elektrotechnických, elektronických prístrojov a súčiastok bola potom začlenená pod národný podnik Tesla, ktorý vznikol 10. augusta 1946. Istý čas ale pokračovala výroba v týchto závodoch s nezmeneným sortimentom, aj keď s novým logom.
Telefóny v druhej polovici 20. storočia
Možno povedať, že nová éra výroby telefónnych prístrojov v Československu začala po uvedení do prevádzky závodu Tesla Liptovský Hrádok - 9. mája 1950 ako pobočky Tesly Karlín. Postupne sa v závode vyrábajú prakticky všetky telefónne prístroje z vtedajšieho sortimentu. Od 1. 4. 1958 sa stáva samostatným národným podnikom. V tejto dobe vzniká prvý štandardný telefónny prístroj sériovej výroby z vlastného vývoja Tesly, typ T57 a neskôr upravený T58.
Po 10 rokoch od otvorenia závodu v Liptovskom Hrádku vzniká 9. mája 1960 nový závod - Tesla Stropkov. Postupne sa sem presúva výroba telefónnych prístrojov a v Liptovskom Hrádku zostáva výroba a vývoj pobočkových ústrední.
S rastúcimi požiadavkami na telefónne zariadenia dochádza tak v závode Tesla Liptovský Hrádok v roku 1960, tak v Tesle Stropkov v roku 1964 k založeniu vlastnej vedeckovýskumnej základne, čo následne viedlo k inovácii výrobného programu aj telefónnych prístrojov. Začínajú sa využívať nové materiály, namiesto termosetu (bakelitu) termoplast. Tento materiál umožňoval aj iné farby, než do tej doby obvyklú čiernu. V roku 1965 sa začala výroba nových typov T65S (bochník) asi v siedmych farbách a T65H (rakvička) sivý v kombináci s čiernou a bežový v kombináci s čiernou a červenou.. Kým typ T65S tvarovo vychádzal z typu T58, tak typ T65H bol stvárnený veľmi netradične architektom Bohumilom Mírom a stal sa dizajnovou ikonou svojej doby. Tak trochu v tieni štandardných telefónnych prístrojov sa zavádza od roku 1966 výroba nového tvaru domových telefónov pod označením DT16.
Začiatkom sedemdesiatych rokov začína Tesla Stropkov vyrábať rad nových typov telefónnych prístrojov, ktorých označenie začína písmenom podľa abecedy. Novinkou svojej doby bol práve prvý prístroj v rade, lebo sa vyrábal ako v stolovom (AS), tak aj v nástennom (AN) prevedení (opäť sa tak stalo až v osemdesiatych rokoch - ES / EN - Universal).
V roku 1980 sa podnik Tesla Stropkov osamostatňuje od materského závodu v Liptovskom Hrádku a stáva sa národným podnikom, neskôr koncernovým podnikom. Doteraz existuje pod pôvodným názvom ako akciová spoločnosť a stále vyrába telefóny (domáce dorozumievacie zariadenia, telefónne prístroje – aj špeciálne, príslušenstvo).