Pôvod toho je asi v mojom rannom ešte predškolskom detstve:

Moja prvá hračka, na ktorú si pamätám, bolo staré pokazené rádio, ktoré som našiel na povale a rodičia mi ho dali na hranie. Bez elektrónok - pre moju bezpečnosť a ich „cenu“. Vtedy sa ešte tradovalo, že sú to najdrahšie súčiastky v rádiu. Pravdepodobne ich ešte niekde v pivnici mám, spolu s mnohými ďalšími, ktoré som od vtedy „našetril“. Z rádia zostali najmenšie možné dieliky, oddelené boli aj jednotlivé pliešky otočného kondenzátora.

Neskôr (čo si pamätám) som ešte podobne „opravil“ starý gramofón na kľuku a dedkov starý budík s hracím strojčekom (Junghans asi z konca 19. storočia - už sa mi podarilo rovnaký výhodne kúpiť).

Druhá hračka, ktorá ale vydržala už dlhšie, bola kovová stavebnica „VAŠEK“ (predchodca MERKÚRa). Má na svedomí rozvoj mojej priestorovej predstavivosti, manuálnych zručností a praktických vedomostí z mechaniky.

Znalosti o technológiách a strojoch som v tom čase získaval aj pri skoro každodenných „exkurziách“ v strýkovej fabričke na čokoládu a čokoládové maškrty - bombóny a u suseda automechanika.

Ale neformovali ma len technické hračky. Mal som aj medvedíka Macíka. Keď som sa na Ručných prácach v škole naučil narábať s ihlicami a bavlnkou, uplietol som mu svetrík (aj na to si pamätám, bola to pre mňa veľká udalosť).

V posledných rokoch mojej povinnej školskej dochádzky prevládol u mňa záujem o elektrotechniku, ale z rôznych dôvodov mi odborné štúdium nebolo hneď dopriate. Až neskôr sa podarilo absolvovať SPŠ elektrotechnickú popri zamestnaní (raritná maturita po druhej promócii).

Elektrotechnika a osobitne elektronické konštrukcie zostali len mojim koníčkom. Viedol som k tomu aj mojich žiakov v rámci záujmových krúžkov (aj syna). Neskôr k tomu pribudla práca s výpočtovou technikou, programovanie, tvorba webových stránok (doteraz).

Mal som (a mám) aj iné voľnočasové aktivity, osobné aj spolu s deťmi. Napr. turistika - rekreačno-poznávacia aj športová - orientačné preteky. Fotografovanie - exteriér aj interiér (portrét), pokusy o umeleckú fotografiu, vlastné spracovanie fotografií.

Možno povedať, že som do istej miery milovníkom histórie. So záujmom som aj spolu s rodinou navštevoval hrady, zámky, múzeá. Mám, a rád si občas prelistujem, aj staršiu literatúru – encyklopédie, katalógy výrobcov a predajcov, príručky a časopisy.

Interiér  našich „obývacích“ miestností (obývačka, spálňa) je, dá sa povedať retro, bez nároku na čistotu štýlu (približne do prvej polovice minulého storočia – nábytok, tapety, závesy, záclony). Dopĺňa ho niekoľko skutočných starožitností – hodiny, obrazy, drobné doplnky, a niekoľko vintage predmetov, nami zachovaných alebo postupne získaných, predovšetkým takých, ktoré nám pripomínajú naše detstvo v domácnostiach našich rodičov. Mnohé zaujímavé veci som mal „uložené“ prakticky ešte od študentských čias.