Škola a ja

Škola

Učiteľom som sa stal akousi zhodou náhod - neplánovane, ale neľutujem. Toto povolanie (poslanie?) som si čoskoro zamiloval. Osobitný záujem si u mňa získali učebné pomôcky, najmä tie technické. Asi moje predurčenie - prvú pomôcku pre fyziku som vyrobil už v 8 ročníku ZŠ, v rámci akejsi súťaže tvorivosti žiakov – 1. cena (to sa mi ešte ani nesnívalo, že budem učiteľ).

Mojim pôvodným zámerom, ako bývalého pedagóga, bolo ukázať na web-stránke staré učebné pomôcky, ktoré sa mi

podarilo získať a zachovať (v období rokov 1965 – 1986). Mal som v úmysle ešte na mojom predchádzajúcom (pedagogickom) pracovisku zriadiť ich výstavku – akési mini múzeum, ale vedenie nenašlo priestor (pochopenie). Vtedy totiž sa ešte Múzeum školstva a pedagogiky týmto druhom zbierok nezaoberalo, v skutočnosti ani neexistovalo (pozri história múzea).

Vzhľadom na môj široký okruh záujmov sa tento zámer dosť rozrástol, ale školskú problematiku nemôžem obísť. Zdá sa, že „Múzeum“ sa po ostatnom sťahovaní dostáva na požadovanú úroveň aj v tejto oblasti. Verím, že naša nedávno začatá spolupráca bude užitočná. Informácie z mojej dlhoročnej praxe v školstve a možno aj niektoré predmety a dokumenty obohatia nielen zbierkový fond múzea.

Jan Amos Komenský

(Johannes Amos Comenius) * 28.03.1592, † 15.11.1670, pedagóg, teológ, biskup, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof, politik, slovenský pôvod.

Svojim dielom, názormi a pedagogickou činnosťou sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti modernej svetovej pedagogiky ako vedy. Vďaka prínosu do vzdelávania sa mu po stáročia hovorí "učiteľ národov".

(Jan Amos Komenský - wikipedia)

Staré učebné pomôcky

majú svoje čaro – účelný estetický dizajn, poctivé remeselné spracovanie. Aj pre to som nevedel odolať záchrane aspoň niektorých kusov, predovšetkým spätých s mojim pôvodným pracovným zaradením učiteľa fyziky. Žiaľ školské kabinety nie sú „nafukovacie“, najmä v starších školách, a preto musia tieto krásky ustúpiť novším modernejším – efektívnejším učebným pomôckam. Našťastie som zopár krát bol pri takomto „vyraďovaní“, aj pri likvidácii školy pred jej zbúraním. Žiaľ moje „skladovacie“ priestory boli a sú obmedzené. Niektoré „krajšie“ predmety striedavo „zdobia“ aj náš bytový interiér.

Nie je veľa informácií o výrobcoch učebných pomôcok v 19. a na začiatku 20. storočia. Podarilo sa mi získať katalóg - cenník učebných pomôcok Firmy „V. Hrubý, Praha“, ktorá pôsobila pred vznikom ČSR a Firmy „Logia Praha“, ktorá vyrábala a školám dodávala pomôcky v rokoch 1921 - 1948. (Pozri *1/) Školy ale získavali pomôcky aj nákupom od iných výrobcov, napr. podľa sortimentu - nástenné obrazy, mapy a i., alebo aj darom.

Firmu „Logia“ po znárodnení nahradil podnik „Učební pomůcky, n. p., Praha“. Od 1. 1. 1963 do 6. 2. 1993 zabezpečoval výrobu a distribúciu učebných pomôcok aj „Komenium, n. p., Praha“. Po vyhlásení federácie Česka a Slovenska toto pre slovenské školy od 1. 1. 1969 zabezpečoval „Učebné pomôcky, n. p., Banská Bystrica“.

Didaktická technika

Neskôr som si ale predsavzal cielene skompletizovať a prezentovať na web-stránke aj súbor predmetov audiovizuálnej didaktickej techniky zo 60-tych rokov - gramofón, magnetofón, slúchadlové súpravy, diaprojektor a ich vzájomné prepojenie s určitým stupňom automatizácie – diafón, a ďalšie prostriedky, napr. jazykové laboratórium, ktoré sa vo väčšej miere začali používať v školách práve v tom období.

Vtedy som bol aj aktérom a popularizátorom používania tejto techniky. Školil som učiteľov nielen zo školy, kde som pôsobil, ale aj z iných bratislavských základných a stredných škôl (akcia 1973). Vyskúšal som aj možnosti a využitie vtedy novinky - reléový „vyučovací“ stroj Repex - repetítor a examinátor (*2).

Po modernizácii tejto techniky sa stará postupne vyraďovala zo škôl. Mne sa z tých čias z nej ešte zachovalo niekoľko fragmentov, samotné prístroje sa mi podarilo získať až v nedávnej dobe.

Novšie učebné pomôcky

Učebné pomôcky som nielen zachraňoval (staré), ale aj aktívne tvoril, či posudzoval ich vhodnosť na zaradenie do vyučovacieho procesu, aj publikoval príspevky k metodike využívania niektorých z nich prostredníctvom didaktickej techniky.

V šesťdesiatych rokoch badať výraznejšiu podporu štátu pri zásobovaní škôl učebnými pomôckami. Väčšinou sa dodávali centrálne na všetky školy, pričom ich hradilo ministerstvo školstva. Výrobu tých náročnejších často prevzali do svojho výrobného programu väčšie podniky (Tesla, Meopta). Veľkým prínosom bolo otvorenie nového závodu Meopty v Bratislave-Krasňanoch v roku 1958. Okrem rôznych premietacích prístrojov tu vyrábali aj Optickú demonštračnú súpravu a Žiacku súpravu na vyučovanie optiky v základnej deväťročnej škole. Osobitne žiacke súpravy a stavebnice sa začali v tom období dostávať do popredia.

V sedemdesiatych rokoch sa dodával do škôl spätný projektor, ktorý otvoril nové možnosti prezentácie učiva - nielen formou textovou a obrazovou. Vznikali nové „demonštračné“ pomôcky, efektívnejšie aj skladnejšie, napr. pohyblivé modely znázorňujúce princíp či funkciu niektorých prístrojov - strojov, aj prírodných javov a procesov. Osobitne účinné boli špeciálne „diapanely“ na demonštráciu reálnych pokusov vo fyzike, chémii aj biológii. (Pozri *3/)

Elektronické stavebnice sa vyrábali už začiatkom šesťdesiatych rokov, ale väčšinou sa predávali ako polytechnické hračky a školám sa odporúčali ako voliteľné a pre záujmové krúžky (Merkur elektro, Tesla WN05010). Mnohé sa dovážali zo zahraničia (RVHP). Až v osemdesiatych rokoch (v rámci „elektronizácie“ *4/), sa vo väčšom rozsahu rozbehla výroba elektronických stavebníc cielene pre školy.

Aj ja som úspešným autorom žiackej pomôcky „Elektronická experimentálna súprava“ (EES1) pre 8. roč. ZŠ“ (odkaz) a spoluautorom sprievodného textu „Elektronická stavebnica“ pre 4. roč. ZŠ (odkaz).

Ďalšie pripravované stavebnice – pomôcky na polytechnickú výchovu zostali len v podobe autorských návrhov. Po zmene „štátneho usporiadania“ v roku 1990 sa už ich nepodarilo zrealizovať (zrušili sa učebné predmety na ich využitie).

___________________________________________________________________________

*1/ V. Hrubý, továrna na učebné pomůcky s elektrickým pohonem, Praha-Košířa.

Věstník Ministerstva vnitra, 1921, Zväzok 3, str. 175 - Zriadenie Fy Logia, akciová továrna na učebné a lékařské pomůcky, se sídlem v Praze - Smíchově, Radlická 25.

Vyhláška ministra průmyslu ze dne 27. června 1948 o znárodnění podniků podle zákona č. 114/1948 Sb. - "191. Logia, akciová továrna na učebné a lékařské pomůcky, se sídlem v Praze - Smíchově, Radlická 25"

Dostupné na: <https://www.epravo.cz/vyhledavani-aspi/?Id=18448&Section=1&IdPara=1&ParaC=2>

*2/ Miroslav Šrol: Didaktický test z fyziky (s použitím Repexu), Záverečná práca PGŠ M-F, PDF UK v Trnave, 1975

*3/ Jan Geschwinder a kol.: Metodika využití materiálních didaktických prostředků, SPN Praha, 1987, 3.3.4 střední škola (Miroslav Šrol), s. 97 -104.

*4/ Šrol, M. Plnenie realizačného programu elektronizácie vo výchove a vzdelávaní na základných školách. In Pedagogika roč. 1988, č. 4, s. 397-400. Dostupné na: <https://pages.pedf.cuni.cz/pedagogika/?p=4160%20title=>